Príbeh o žabe a studni

Bola raz jedna žaba, ktorá žila v studni za domčekom v lese. Jedného dňa, keď si práve poskakovala po  kameňoch vo svojom obydlí, narazila na ďalšiu žabu, ktorú predtým nikdy nevidela.

“Kto si  a odkiaľ si prišla?“ spýtala sa jej.

„Ja som z mora, „odvetila druhá žaba.

„More? Ako vyzerá more?“ opýtala sa žaba zo studne.

„Je veľké,“ povedala morská žaba.

„Veľké! Ako veľké? Je veľké ako, povedzme, štvrtka mojej  studne?“

„Áno, to je,“ zarapotala morská žaba, „dokonca väčšie...“

„Tak dobre! Je veľké ako polka mojej studne?“ spýtala sa žaba zo studne, teraz s väčšou sebadôverou.

„Áno, moja zlatá, je dokonca väčšie než tá polovica!“

„Ešte väčšie ? Neuveriteľné! Môžeš mi ukázať to miesto, kde žiješ, to more, ktoré nazývaš domovom?“

„Samozrejme,“ odvetila morská žaba, „ale budeš musieť opustiť studňu a ísť so mnou!“

„Dobre, ide sa!“ povedala žaba zo studne a vyhopkala po kameňoch na okraj studne k svojej novej priateľke.

Morská žaba sa odrazila od studne, skončila do blata a pustila sa cez les. Žaba zo studne šla tesne za ňou. Keď vyšli z lesa, morská žaba bez váhania preskákala cez pole a cez kopec, až došla na pieskovú pláž. Tesne pri vode sa otočila a počkala žabu zo studne. Sadli si a zahľadeli sa na more.

„Vidíš ,“ povedala morská žaba, „to je to more, kde žijem“.

Žaba zo studne sa poobzerala po šírošírej diaľave pred sebou a praskla.

Keď opustíte domov (to, čo poznáme) a prekročíme obmedzujúce faktory      (steny alebo hranice), môže sa prihodiť všeličo! Keď začnete vnímať silu neviditeľného sveta, môžete takisto explodovať- s výhľadom novej budúcnosti! Ale tiež môžete začať žiť životom, ktorý nepozná hraníc...